Malokarpatská vinohradnícka oblasť – pôdny profil

Nachádza sa v juhozápadnej časti SR

• Najpestrejšia geologická stavba medzi vinohradníckymi oblasťami Slovenska.
• Tri morfologické celky:
  1. Podunajská nížina (západná časť): štvrtohorné a treťohorné sedimenty.
  2. Malé Karpaty: granodiority, bridlice, vápence, dolomity.
  3. Viedenská panva: flyšové súvraztvia, piesčíté a vápnité íly.

Vinohradnícke rajóny:

• Viedenská panva: skalický, záhorský, stupavský (najvýznamnejší skalický).
• Malé Karpaty: bratislavský, pezinský, modranský, dolianský, orešiansky, vrbovský.

Geológia a pôdy:

• Granodiority (Svätý Jur, Pezinok, Modra):
  • Svetlosivé, obsah: kremeň (34,75 %), oligoklas (39,3 %), biotit (6,6 %).
  • Pôdy piesčité, neutrálne až mierne alkalické (pH 7,0 – 7,8), deficit Ca.
• Fylity (Dolné Orešany):
  • Flyšové súvraztvia, obsah: kremeň (37,9 %), biotit (18,75 %), muskovit (6,9 %).
  • Pôdy slabo až stredne kyslé (pH ~6), mierne nižší obsah P a K.
• Dolomity a vápence (Vrbovský rajón, Čachtice):
  • Vrstevnaté dolomity, žiadne fosílie, staršie druhohory.
  • Pôdy skeletnaté, ílovité, alkalické (pH ~8), vysoký obsah Mg a Ca.
• Podunajská nížina:
  • Štvrtohorné a treťohorné sedimenty, piesky, štrky, íly.
  • Pôdy černozemné, hnedozeme, kambizeme, rendziny.

Pôdy a vinohradnícka vhodnosť:

• Granodiority a fylity: vysoký obsah piesku, vyhovujúci obsah P, K, Mg, deficit Ca.
• Dolomity a vápence: vysoký obsah Ca a Mg, pH neutrálne až alkalické.
• Podunajská nížina: ílovité pôdy, stredne kyslé až neutrálne.

---

Južnoslovenská vinohradnícka oblasť – pôdny profil

Poloha a význam

• Nachádza sa v centrálnej časti Podunajskej nížiny (5 345 ha).

• Patrí k najväčším a najvýznamnejším producentom vínorodého hrozna na Slovensku.

Materské horniny

• Prevládajú sedimenty štvrtohorného veku, výnimkou sú treťohorné pieskovce a vápnité ílovce v juhozápadnej časti Štúrovského rajónu.

• Delia sa na dve skupiny:

  • Riečne (aluviálne) sedimenty – piesčité štrky Dunaja a Váhu, využívané najmä na západe, v strede a východe oblasti.

  • Spraše – výrazné v Hronskej pahorkatine, hrúbka v Strekove dosahuje 40 m.

Pôdne vlastnosti

• Černozeme – najtypickejšie pôdy, bohaté na humínové kyseliny, vznikajú zo spraší.

• Regozeme – vyskytujú sa na eróznych plochách, obsahujú menej organickej hmoty.

• Fluvizeme, čiernice černozemné, černozeme – pochádzajú z aluviálnych sedimentov, všetky sú karbonátové s alkalickou reakciou.

  • Fluvizeme – piesčité, s nízkym obsahom humusu, ovplyvnené povodňami.

  • Čiernice – plytká hladina podzemnej vody, obsahujú glejové škvrny.

  • Černozeme – neboli ovplyvnené podzemnou vodou, stabilný pôdotvorný proces.

Chemické zloženie pôd

• Pôdy sú karbonátové (pH 7,9 – 8,4).

• Majú deficit fosforu (P) a draslíka (K), ale nadbytok horčíka (Mg) a vápnika (Ca).

• Karbonátové prostredie zhoršuje príjem železa (Fe) a mikroživín.

Spraše v Strekove

• Najrozšírenejšie pôdy pre vinič, vytvorené rigoláciou černozeme.

• Povrchová vrstva (A horizont) dosahuje hrúbku 60 cm.

• Výrazný deficit P a K, extrémne vysoký obsah Mg a Ca, čo prospieva koreňovému systému viniča.

---

Stredoslovenská vinohradnícka oblasť – pôdny profil

Poloha 

• Nachádza sa na juhu stredného Slovenska, od Hontu po Gemer.

Materské horniny

• Dva hlavné celky: západný a východný.

Západný celok

• Dominujú andezitové vulkanické horniny sprevádzané sedimentárnymi horninami (vápnité ílovce, pieskovce, tufy, vápence, zlepence).
• Nachádzajú sa v Vinickom, Modrokamenskom a Ipeľskom rajóne.
• Stredné treťohory: íly, piesky, tufy, pemza v Hontianskom a časti Ipeľského rajónu.
• Pukanský rajón – geologicky patrí do Stredoslovenskej oblasti, ale od roku 1996 je súčasťou Nitrianskej vinohradníckej oblasti.
• Významné formácie: Banskoštiavnický stratovulkán, Krupinská planina, Juhoslovenská kotlina.
• Substrát má unikátny vulkanicko-sedimentárny charakter, nemá obdobu v iných vinohradníckych oblastiach Slovenska.

Východný celok

• Menej hornín sopečného pôvodu, okrem severu Fiľakovského rajónu (čadiče a tufy).
• Južné oblasti Fiľakovského, Gemerského a Tornaľského rajónu majú sedimentárne horniny – vápnité íly, pieskovce, prachovce, zlepence, vápence.

Pôdy a chemické vlastnosti

• Západná časť:
  • Kambizeme z andezitov v najvyšších polohách.
  • Luvizeme pseudoglejové na Krupinskej planine.
  • Strmé svahy s plytkými pôdami s nízkym obsahom humusu.
• Východná časť:
  • Menej vulkanických hornín, výnimkou sú oblasti pri Fiľakove.
  • Kambizeme z čadičov, pri úpätí vulkanických telies pararendziny, hnedozeme a regozeme.

Vlastnosti pôd

• Vulkanicko-sedimentárne pôdy na svahoch Krupinskej planiny a pri Fiľakove.
• Kultizeme vytvorené rigoláciou iniciálnych pôd.
• Textúra: stredne ťažké pôdy.
• Obsah organickej hmoty: veľmi nízky (0,5 – 1,0 %).
• Pôdna reakcia: neutrálna (pH 6,7 – 7,3), pri karbonátových pôdach mierne alkalická (7,4 – 8,4).

---

 Nitrianska vinohradnícka oblasť – pôdny profil

Nitrianska vinohradnícka oblasť patrí spolu s Malokarpatskou a Južnoslovenskou k najprodukčnejším.

Materské horniny

• Južné výbežky Považského Inovca a Tribeča: Severné časti hlohovského, radošinského a nitrianskeho rajónu sú tvorené granodioritmi, kremencami a vápencami. Hlohovský rajón bol v roku 1996 začlenený do Malokarpatskej vinohradníckej oblasti, no geologicky patrí do Nitrianskej oblasti.
• Podunajská nížina: Budovaná sedimentárnymi horninami, sprašami, ílmi, pieskami a štrkmi treťohorného a štvrtohorného veku. Dominantné sú v zlatomoravskom, vrábeľskom, žitavskom, šintavskom a tekovskom rajóne.

Pôdy

• Spraše sú najvýznamnejším pôdnym typom, vyskytujú sa v Nitrianskej sprašovej pahorkatine. Majú svetložltú až hnedú farbu a sú bohaté na kremeň, živce a ílové minerály.
• Pôdna variabilita: V nižších polohách vznikajú černozeme, vo vyšších hnedozeme a luvizeme. Tie sú slabo kyslé a majú nižší obsah organickej hmoty.
• Eroziou odkryté spraše tvoria regozeme. Pôdna reakcia je mierne až stredne alkalická (pH 7,9 – 8,2), s obsahom vápnika z kalcitových konkrécií.
• Vinohrady sa zakladajú aj na svahoch Považského Inovca a Tribeča, kde sa nachádzajú kambizeme (z granodioritov) a rendziny (z vápencov).

Vinohradnícke pôdy sú ovplyvnené granodioritovými horninami a vyžadujú úpravu vápnením.

---

Východoslovenská vinohradnícka oblasť – pôdny profil

Východoslovenská vinohradnícka oblasť je po Tokaji najmenšia a najmladšia na Slovensku (1 074 ha). Tvoria ju štyri rajóny: moldavský, sobranský, michalovský a kráľovskochlmecký.

Materské horniny a pôdne podmienky

Oblasť sa delí na dva celky podľa geologického zloženia:

1. Moldavský rajón – nachádza sa na styku Východoslovenskej panvy a Slovenského krasu. Materské horniny tvoria prevažne druhohorné vápence, z ktorých vznikajú pôdy bohaté na skelet, ílovú frakciu a vápenec.

2. Ostatné rajóny – substrátom sú najmä andezity a ryolity mlado-treťohorného veku. Sobranský rajón má sopečný substrát s epiklastickými brekciami a pieskovcami. Michalovský rajón leží západne od Vihorlatu a je tvorený ílovcami, pieskami a štvrtohornými sedimentmi. Kráľovskochlmecký rajón obsahuje vulkanické produkty a naviaté piesky, ktoré tvoria chudobnejšie pôdy.

Pôdne typy

• Moldavský rajón – vápenaté pôdy s častým výskytom reliktných sedimentov.

• Sobranský a michalovský rajón – andezitové podložie, hlboké pôdy so strednou ťažkosťou, obsahujúce pseudogleje a kambizeme.

• Kráľovskochlmecký rajón – ľahké piesčité pôdy chudobné na živiny, náchylné na vysychanie, vyžadujúce hnojenie a vápnenie.

Vinič sa tu pestuje na rôznych pôdnych typoch, pričom každá oblasť má svoje špecifiká, ovplyvňujúce kvalitu a charakter vína.

---

Tokajská vinohradnícka oblasť – pôdny profil

Legislatíva: Názov „Tokaj – slovenská časť“ je stanovený zákonom 198/2010 Zb., ktorý nahradil pôvodné označenie „Vinohradnícka oblasť Tokaj“ z roku 1996.

• Geografia: Tokaj je uzavretá vinohradnícka oblasť v povodí Bodrogu, rozdelená medzi Slovensko a Maďarsko. Slovenská časť zahŕňa 907 ha, pričom celková tokajská oblasť má cca 5 000 ha.

• Geológia:

  • Východná časť (Viničky, Veľká Bara): Sopečné horniny treťohorného veku, prevažne ryolitové tufy. Podložie obsahuje vulkanické sklo, perlit a obsidián.

  • Západná časť (Čerhov, Veľká Trňa, Černochov, Veľká Bara): Staršie sedimentárne horniny prvohôr (pieskovce, bridlice) s lokálnym výskytom ryolitov a tufov.

• Pôdy:

  • Prvá skupina (ryolitové tufy): Slabo kyslé až neutrálne (pH 6,3 – 7,7), nízky obsah organickej hmoty (0,8 – 1,3 %), vysoký obsah draslíka (200 – 440 mg/kg), nízky fosfor. Potrebné vápnenie a hnojenie fosforom.

  • Druhá skupina (prvohorné sedimenty): Slabo kyslé (pH 6,3 – 6,9), vyšší obsah organickej hmoty (1,0 – 2,6 %), nižší obsah draslíka (85 – 260 mg/kg), premenlivý obsah Mg a Ca. Vyžaduje dopĺňanie fosforu, draslíka a vápnenie.